Súľovský hrad

Obľúbeným turistickým cieľom je Súľovský hrad. Je považovaný za najneprístupnejší hrad na Považí. Jeho zrúcanina leží v nadmorskej výške 660 m n. m. Náročná stavba bola zapracovaná do skalného prostredia, preto je veľmi cennou a zaujímavou technicko-stavebnou pamiatkou. Podľa polohy sa hrad označoval ako orlie hniezdo a podľa spôsobu výstavby aj ako lastovičie hniezdo. Presný počiatok výstavby hradu nie je známy. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza až z roku 1470, kedy už stavba existovala v menšom rozsahu a kedy uhorský kráľ Matej Korvín dovolil Eliášovi Súľovskému, aby tento hrádok či pevnôstku posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu. V 16. storočí si upevňovali mocenský vplyv na Považí príslušníci rodu Podmanických z Bystrického hradu. Zaujímali sa i o Súľovský hrad, a preto nesúhlasili s rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. Habsburského darovať ho Sebastiánovi Sirmiensisovi. Na znak svojho protestu dal Rafael Podmanický počas slávnostného aktu prevzatia majetku novým majiteľom 29. decembra 1550 za účasti pozvanej šľachty, susedov a iných významných hostí, hrad na troch miestach zapáliť.
Hrad pozostával z dvoch častí – z horného a dolného hradu, ktoré boli prepojené tunelovou chodbou vytesanou do skaly. V hornom hrade sa nachádzala 3 m hlboká cisterna na vodu, pozorovacia veža a reprezentačné a obytné priestory. Okrem nich bola na hrade kuchyňa, pekáreň, pracovňa, sklad obilia a múky, zbrojnica, koniareň, klenotnica s rodinným archívom a pivničné priestory. Pôvodná prístupová cesta nebola totožná so súčasným vstupom do hradu, ale viedla z južnej strany. Matej Bel vo svojom diele o Trenčianskej stolici píše, že brána, ktorou sa vchádzalo do Súľovského hradu, bola vytesaná do skalného brala a mala vysoký padací most vyrobený z dreva, ktorý sám nebol ani taký vysoký, aká bola hĺbka pod ním. V roku 1759 už na hrade jeho majitelia nebývali, žili v kaštieľoch pod hradom. V roku 1763 hrad značne poškodilo zemetrasenie s epicentrom v Komárne, aj zemetrasenie v roku 1858 s epicentrom v Žiline.
V roku 1780 sa hrad prestal strážiť a odvtedy je už celé stáročia opustený a chátra. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých múrov a do skaly tesaných základov. Bohužiaľ už Matej Bel v polovici 18. storočia nazval hrad zrúcaninou a Alexander Lombardini v druhej polovici 19. storočia konštatoval, že pozostatky hradu sú z dediny voľným okom ťažko rozoznateľné. Súľovský hrad sa stal národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1963.