Oravský hrad

Oravský hrad, majestátna dominanta oravského regiónu, patrí medzi významné pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Každoročne patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku.
Súčasná rozloha hradného komplexu vznikala postupným budovaním obranných, obytných a hospodárskych stavieb od 13. do začiatku 20. storočia a každá časť je dokladom rôznych stavebných štýlov – od románskeho, cez gotický, renesančný, barokový až po romantizmus.
Hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku. Prvý historický údaj Oravskom hrade pochádza z roku 1267, keď plnil tri základné funkcie: strážnu, obrannú a bol sídlom správy územia, ktoré v tom období k nemu prináležalo. Počas svojej histórie patril Oravský hrad a hradné panstvo striedavo k majetku kráľa alebo bohatých zemepánov.
V roku 1800 postihla Oravský hrad najväčšia katastrofa, vyhorel a zostal v ruinách. Čiastočné záchranné práce uskutočňoval František Ziči a v rokoch 1906 – 1912 zreštauroval strednú časť Hradu Jozef Pálfi. Pod záštitou vtedajšieho riaditeľa Oravského komposesorátu, Edmunda Zičiho, došlo k využitiu opusteného hradného komplexu a v jeho priestore bolo v roku 1868 založené Múzeum Oravského komposesorátu, jedno z prvých múzeí na Slovensku.
V roku 1953 sa Oravský hrad stal národnou kultúrnou pamiatkou a v rozpätí rokov 1953 – 1968 sa uskutočňovala generálna oprava hradu. V súčasnosti patrí do správy Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava.
Podľa legendy sa v Strednom hrade na Dušičky v noci a na Kvetnú nedeľu nad ránom prechádza žena v bielom odeve. Podľa povesti to je manželka rytiera Donča, ktorú on sám zniesol zo sveta. Na sviatok Všetkých svätých mal rytier Donč zlú náladu, a tak sa vŕšil na služobníctve. Nič mu nebolo dosť dobré. Keď začal bezdôvodne biť slúžku, jeho manželka, ktorá túto scénku videla, chcela zabrániť jeho zlovôli a ukončiť bitku. Rytier Donč sa však postavil i proti nej a keď sa i naďalej stavala na obranu slúžky, v návale zúrivosti jej odsekol ruku. Jeho žena krvácala a v bolestiach trpela vraj od Dušičiek do Kvetnej nedele, kedy zomrela. Rytier Donč sa trápil, zúfal si, čo urobil, nemal viac pokoja a raz sa stretol s duchom svojej ženy na nádvorí hradu. Tri roky po jej smrti skonal i rytier Donč. Hovorí sa, že biela pani sa v priestoroch hradu zjavuje dodnes a aj po svojej smrti prosí za odpustenie pre svojho muža.
Okrem bielej panej sa v interiéroch Oravského hradu podľa legendy vraj zjavuje i čierna pani, ktorou je Alžbeta Coborová, druhá manželka uhorského palatína a majiteľa Oravského hradu Juraja Turzu. Alžbeta Coborová počas svojho života patrila k zdatným a schopným hospodárkam a veľmi dobre spravovala celý majetok Turzovcov počas neprítomnosti svojho manžela, ktorý sa neustále zdržiaval na bojiskách či pri plnení politických povinností mimo domova. Pravidelne kontrolovala stav a poriadok na svojich panstvách a Oravský hrad nebol výnimkou. Aby služobníctvo zodpovedne plnilo svoje povinnosti, raz im sľúbila, že ich bude kontrolovať a dávať pozor na riadne plnenie jej príkazov i po smrti. Po svojej smrti sa vraj občas zjavuje na Oravskom hrade, nesie v ruke zasvietený lampáš a kontroluje, či je všetko tak, ako prikázala. A nielen na Oravský hrad takto stále dohliada, ale vraj ho i chráni.

Vedeli ste, že...?

Každoročné podujatia

• Thurzove slávnosti – tradičné podujatie venované odomykaniu hradu do letnej turistickej sezóny (apríl/máj)
• Rozprávkový hrad – podujatie venované rozprávkam a predovšetkým deťom (máj)
• Tajomný hrad – večerná prehliadka pre rodiny s deťmi, počas ktorej je pre návštevníkov pripravená tajomná a dobrodružná cesta zákutiami Oravského hradu (júl/august)
• Drakula – upír Nosferatu – podujatie, počas ktorého návštevníci absolvujú prehliadku Oravského hradu po zatmení slnka a nevyhnú sa stretnutiu s grófom Draculom a jeho temnými priateľmi (august)
• Mikuláš na Oravskom hrade – podujatie venované tým najmenším návštevníkom pri príležitosti sviatku sv. Mikuláša, na ktorom nechýbajú čerti, anjeli a sv. Mikuláš (december)

 
Ďalšie informácie nájdete na stránke Oravského múzea.